Ako to bolo naozaj, alebo... Slniečko-potvorka opäť zasahuje :)

Na deň, keď som sa prvý raz platonicky zaľúbil, sa pamätám tak presne, akoby to bolo včera. V ten deň sa totiž zrodil môj obraz SUPERŽENY. Ako správny študent nemenovaného gymnázia v meste pod vysokým hradom som sedel v lavici (nie somárskej) a trpezlivo čakal na začiatok výchovno - vzdelávacieho procesu. A vtedy sa to stalo... Do triedy vkráčala ONA - nová spolužiačka. Docupkala pred tabuľu, hodila očkom po triede a zamierila k jedinému voľnému miestu - do mojej lavice. Bola skôr malej postavy, vlnité havranie vlasy jej v bohatých prameňoch padali až na chrbát a mala živý pohľad a žiarivý úsmev. Bola odetá v krásnom štrikovanom pulóvri. Hm... Z mojej strany to bola láska na prvý pohľad a... strašidelne som sa jej hanbil. Povedal som si, že tak nejako bude vyzerať aj moje dievča, keď nadviažem prvú vážnu známosť. Obraz SUPERŽENY bol na svete...

...o 12 rokov neskôr...

Železničná stanica v Považskej Bystrici. S tisícmi motýľov nepokojne poletujúcimi v žalúdku vystupujem z rýchlika a medzi množstvom náhliacich sa a postávajúcich ľudí hľadám jednu ženu. Nenašiel som ju. Ona tam nebola... Zvoní mobil. Prepáč, zdržala som sa, hneď prídem... Prišla. Hneď som vedel, že to nie je ONA. Obraz SUPERŽENY sa okamžite prihlásil o slovo. Prešli sme mestom, úspešne zdolali zdvorilostné frázy a usadili sa v jednej reštaurácii. A vtedy, počas rozhovoru, keď som sa na ňu lepšie zahľadel, sa stalo niečo zvláštne. Začal som na ňu pozerať inými očami. Panebože, aké má ušľachtilé črty tváre... krásny hlas... aké chutné kútiky sa jej vytvoria vždy, keď sa usmeje... má zaujímavé a rozumné názory... Obraz SUPERŽENY pri nej nenávratne vybledol...

Vzťah sa, žiaľ, nepodaril, ale k niečomu bol dobrý. Už nechodím s hlavou v oblakoch. Už nehľadám lásku očami, ale SRDCOM. Už nehľadám vášnivú lásku. Taká sa rodí možno raz za 100 rokov. Aj Romeo a Júlia sa stali nesmrteľnými asi len preto, lebo zomreli. Verím, že tá pravá láska pre život prichádza veľmi tichučko a nenápadne. Tak ticho, že si ju možno ani nevšimneme. Možno tu už je. Možno niekde veľmi blízko. Už nepotrebujem obraz SUPERŽENY. Už neporovnávam každú ženu s vysnívaným ideálom, lebo každý sme nenahraditeľní a jedineční. Ty, ja, my všetci... Hľadám ženu, ktorá ma očarí krásou svojej duše. Áno, to je to správne slovo - hľadám vášeň duše. Hľadám porozumenie... hľadám úprimnosť... čestnosť... a vernosť... Hľadám...

Apropo, zvláštna náklonnosť pre ženy v pulóvroch (nielen štrikovaných) mi zostala dodnes :-)